ruky za chrbát

abstinuj

ničoho sa nechytaj

​

hlboký výdych

ešte chvíľu

nedýchaj

​

koľko času je dosť

zistíš v pravej chvíli

duša prázdna

samovoľne nafučí

​

žijeme jediný kolotoč

ktorý sa netočí

ale ženie

​

vláčiš sa vesmírom

s démonmi v pätách

a nevnímaš preťaženie

​

ruky nohy myšlienky

zabalené vo fólii

tak aby sa nestretli

len aby sa nestretli

​

žijeme jediný kolotoč

ktorý sa netočí

ale ženie a nevieš

si ešte pred vrcholom

balistickej krivky

alebo letíš dole

ku hviezdam

rozbitým sklám

​

jedného dňa keď k nim prídeš

dúfaj v pocty ktoré dostáva

každý slávny astronaut